Egon Gočár okrem vzťahu k medicíne zdedil po svojom otcovi MUDr. Timótovi Gočárovi aj lásku k prírode a poľovnícku vášeň, ktorú sám dal ďalej do vienka svojim dvom synom Andrejovi a Martinovi. Musel to byť krásny zážitok, keď takto tri generácie účinkovali spolu pri ulovení prvej Andrejovej sluky. Otec Timót zomrel nečakane, keď prišiel domov z ťahu so svojou ulovenou slukou a posledným pohľadom sa ešte tešil zo slučej trofeje. Trojica Gočárovcov však poľovala ďalej, ale keď už teraz najstarší z rodu cítil, že už za mladými tak nestačí, prišiel čas prelistovať si staré zápisky a denníky a oživiť časy svojej mladosti. A tak vznikla táto kniha, ktorá nemá byť umeleckým dielom, ale bezprostrednou, úprimnou a pravdivou výpoveďou, ako aj vyznaním autora o jeho zážitkoch na poľovníckych chodníkoch a ľuďoch okolo nich. Udalosti sa odohrávajú približne v polovici minulého storočia a nakoľko text dopľňajú dokumentárne fotografie, má kniha aj cennú výpovednú hodnotu o dobe a atmosfére vtedajších poľovníckych čias.