Viktor Tegelhoff bol najväčším hráčskym symbolom zlatej povojnovej éry Š. K. Bratislava a v tomto období patril medzi najlepších hráčov v celej Európe. S futbalom začínal v rodnom meste Ružomberok, kde sa už v dorasteneckom veku vypracoval na lídra seniorského mužstva. Vďaka Tegelhoffovým kvalitám postúpil klub Š. K. Ružomberok do najvyššej slovenskej súťaže. Koncom roka 1942 prestúpil Viktor Tegelhoff do klubu Š. K. Bratislava, s ktorým už natrvalo spojil svoju futbalovú kariéru. Stal sa rešpektovanou osobnosťou na trávniku aj v osobnom živote. Patril k vynikajúcim kanonierom a neraz sám rozhodoval zápasy. V belasom drese sa stal v sezóne 1943/1944 majstrom Slovenska, hral v slovenskej reprezentácií a ako prvý Slovák sa po skončení druhej svetovej vojny stal členom česko-slovenskej reprezentácie. V tomto období už bol lídrom belasého mužstva, ktoré v rokoch 1949-1951 trikrát za sebou vybojovalo česko-slovenský majstrovský titul a prerušilo tak hegemóniu pražských klubov Sparty a Slavie. Tegelhoff sa stal najväčším symbolom tohto mužstva. V roku 1955 vybojoval Viktor Tegelhoff so Slovanom Bratislava svoj štvrtý česko-slovenský majstrovský titul. V belasom klube hral až do veku 38 rokov a ani potom neprestal hrať futbal. Stal sa hrajúcim trénerom klubu Slavoj Piešťany. Bohužiaľ, v roku 1957 bol zatknutý orgánmi Štátnej bezpečnosti a na základe vymysleného obvinenia bol v politickom procese odsúdený na 5 rokov odňatia slobody nepodmienečne. Z väzenia sa vrátil v roku 1960, krátko opäť trénoval Slavoj Piešťany, potom TJ Pozemné stavby Bratislava až nakoniec začal pracovať v klube Inter Bratislava. V tomto klube trénoval dlhé roky žiakov, s ktorými dosiahol veľké úspechy v rámci celého Česko-Slovenska. Zároveň aktívne hrával futbal aj za internacionálov Slovana Bratislava. Viktor Tegelhoff zomrel 11. septembra 1991 vo veku nedožitých 73 rokov. V súčasnosti je po ňom pomenovaná ulica pri štadióne Tehelné pole.