Ak mám čosi povedať aj o Súmračnej reči: niekomu sa možno bude zdať, že sa nápadne podobá na Cselényiho texty. To je možné. Skutočne som si niektoré postupy požičal od majstra Cselényiho. Avšak prv ako som tak urobil, požiadal som ho o povolenie. Keby mi ho nebol udelil, bol by som požiadal tých, ktorými sa inšpiroval on. Alebo by som sa odvolal na Apollinairov kubizmus, Tzarovo vertikálne strihanie novín, Burroughsove koláže, na Olsona, na Eliota, Antina. To je jedno. Myslím, že dvaja konštruktéri môžu používať ten istý postup: pozrite sa na surrealistov - rozlíšili by ste Bretona od Pereta alebo Žáryho od Reisela? Preberáme postupy od svojich predchodcov a zároveň k nim čosi pridávame. A ak navyše veríme v akúsi lineárnu postupnosť, môžeme si myslieť, že tradíciu, do ktorej sme sa zaradili, aj obohacujeme, inovujeme, posúvame po koľajniciach iluzórnej linearity.
