Cyklus úvah Milana Rúfusa, ktoré predniesol sám autor pod názvom Epištoly na sviatočné dni v Československom rozhlase na Vianoce roku 1968, vydal Tatran v Bratislave pre svojich priateľov na prelome rokov 1969 – 1970 ako príležitostnú publikáciu v náklade 999 výtlačkov. Zvukový záznam v archíve rozhlasu sa, bohužiaľ, nezachoval. Rúfus sa týmito otvorenými listami, po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968, prihováral „urazenému národu“, do ktorého vrazila „tvrdým rohom história“. Boli to slová múdreho básnika, nie politika, slová „svedomia národa”. Uplynulo vyše štyridsať rokov od pamätného šesťdesiateho ôsmeho a jeden rok od odchodu Majstra do večnosti, ale aktuálnosť jeho myšlienok je trvalo naliehavá. Už samotné témy Epištol sú trvalé, neprispôsobivé módnosti – národ, deti, údel, pravda. Rúfusove úvahy majú hĺbku i tvar, niet k nim čo dodať a nebodaj „rozrieďovať nažité“. Žiadne epilógy, doslovy či záverečné slová nemôžu totiž vystihnúť erudíciu, originalitu, súvzťažnosti a morálne posolstvo diela veľmajstra slovenskej poézie a filozofie. Jeho slová len treba nechať na seba pôsobiť a premieňať na činy to, čo dokážeme. Štyri epištoly k ľuďom teraz čitateľom-poslucháčom vo zvukovom zázname na CD tlmočia Jozef Šimonovič a Ladislav Chudík, s improvizáciami Jozefa Luptáka na violončele. Knihu dotvárajú mnohovýznamové grafické diela Vladimíra Gažoviča.
