Knihu Starodávna minulosť kozáctva treba chápať ako úvod k téme kozáctva a k jeho znovuzrodeniu v Rusku na konci 20. storočia. Zmeny, ktoré nastali začiatkom 90-tich rokov v Rusku, umožnili obnoviť tradičný spôsob života kozákov a ich kultúrnych tradícií. Kozácke hnutie sa stalo masovým. Najviac populárne bolo najmä u tých, ktorí sa považovali za potomkov kozákov. Nutnosť objektívne nahliadnuť do minulosti kozáctva je spojená ešte aj s tým, že medzi kubáňskymi, donskými a dneperskými kozákmi pretrváva názor, že kozáci sú potomkami Gótov. Kozáctvo predstavovalo vojenskú kastu v Rusku, ktorá sa začala formovať na južných a juhovýchodných okrajových oblastiach ruského štátu zo slobodomilovných roľníkov, ktorí utiekli z otroctva. Na brehoch Donu, Volgy, Dnepra, Tereka a Jaika (Uralu) vznikali slobodné kozácke občiny, ktoré sa v krátkom čase rozšírili na obrovské územie - až po Čierne a Kaspické more a Kaukazské hory. Kozáci sa tiež aktívne zapojili do dobrodružných ciest ruských cestovateľov a objaviteľov nových území. Kozáci vždy verne a čestne slúžili svojej vlasti, videli v tom hlavný zmysel svojej existencie.