A jarná príroda, jarný les a samotná Jar ako taká, ktorá zo všetkých kútov na Matúšovej ceste na neho priam dýchala a sladkobôľne doliehala, ako nevyčerpateľná studnica nového poznania rozvíjajúceho sa a naplno kolotajúceho života. Rozšírené očká Matúšové priam žiarili nad nevídanou krásou jarnej prírody. To nebol prelud, či fatamorgána čohosi abstraktného, neskutočne skutočný svet božej prírody, ktorý mohol vnímať, preciťovať a prežívať iba ten, kto bol s lesom a s prírodou od malička v takom úzkom spojení, ako bol Matúš.