Ale Pán, ktorý sa až doteraz venoval všetkým úplne rovnako bez toho, že by niekoho uprednostňoval, sa zrazu začal pozerať na Šimona. Peter nevydržal tento pohľad, lebo videl tie isté oči, ktoré zazrel na nádvorí veľkňaza. Sklopil oči a pozeral na uhlíky pahreby, ale aj ten oheň mu pripomenul oheň na nádvorí, stráže, slúžky a to, čo povedal. Zatvoril oči a počúval vlny, ktoré zaplavovali štrk na brehu. Mal pocit, že aj hlas, ktorý sa mu prihováral, bol akoby z najspodnejších hlbín jazera: ,Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo? (Jn 21,15). To, čo Petra dojímalo, nebola len otázka, ale aj tón, akým ju Ježiš vyslovil. Nebola to žiadna skúška, ktorou ho chcel Ježiš vyskúšať, nebol to žiaden proces. Ježiš sám prosil o lásku, ktorú potreboval. (Mauro Giuseppe Lepori).