Jedným z najdôležitejších objavov vnútorného života je, že existuje iba „jedna“ láska a že táto jediná láska, ako v panenstve, tak aj v manželstve sa má uskutočňovať dokonalým spôsobom. Tieto slová napísal Igino Giordani v roku 1939 a zdá sa, akoby boli uskoreným „komentárom“ ku Gaudium et spes (1965) či naznačovali línie kresťanskej spirituality pre tretie tisícročie. To je Giordani: človek vedľa ľudí (manžel a otec, politik a spisovateľ) a prorok (učenec a muž ducha). Na stránkach tohto útleho denníka, ktorý tvoria výňatky z jeho bohatej literárnej tvorby, sa Giordani definuje ako kresťan, ktorý dokázal objaviť v živote rodiny všetku hĺbku a plnosť svätosti. S „evanjeliovou nástojčivosťou“ pozýva ku kontemplácii jednoty kresťanského povolania, ktoré svoj vzor nachádza v Trojici a svoje najautentickejšie vyjadrenie v Nazaretskej rodine.