Je telesné zdravie dôležitejšie ako zdravie duševné? Čo bolo skôr? - choré telo alebo chorá duša? Môže psychoteror navodiť anorexiu, nespavosť a zhoršiť pracovný výkon? Prečo ľudia komunikujú vzťahovačne, nekriticky a neefektívne? Ako na nás vplýva dlhodobo existujúci toxický vzťah? Prečo sa tvorivým jedincom ťažšie žije a sú skutočne duševne chorí? Téma duševného zdravia sa v súčasnosti skloňuje veľmi často. Spôsobila to nielen neukončená doba koronová, ktorá okrem iného priniesla nutnosť prispôsobovať sa celospoločenským obmedzeniam spojených s pandémiou koronavírusu, ale aj aktuálne prebiehajúca vojna na Ukrajine. Ľudia sú dnes mimoriadne skúšaní. Permanentne sú konfrontovaní s novými skutočnosťami a mnohí nedostatočne pripravení na zmeny. Adaptácia na neznáme, záťaž, stres odčerpáva množstvo psychických síl. Odborníci varujú. Vysoké počty tých, ktorí si nevedia pomôcť každodenne pribúda. Psychohygiena hrou je pokračovaním Psychohygieny v živote moderného človeka. Ponúka čitateľovi: - základné poznatky z oblasti psychohygieny a jej príbuzných odborov, - princípy, ktoré potvrdzujú všeobecnú platnosť odborných poznatkov pre oblasť podpory duševného rastu a zdravia, - argumenty pre zdôvodnenie významu efektívnej autoregulácie, adaptácie, existenciálneho zmyslu v kontexte pracovného výkonu, úspechu, pohody, - možnosti ako sa naštartovať, preprogramovať, ako si doladiť zdravý životný štýl, a to aj prakticky - na úlohách, hrách, modelových cvičeniach, návodoch. Kniha má ambíciu sprevádzať čitateľa na jeho ceste životom. Chce byť účastníkom procesu zmeny a premeny. Hra k uvedenému objavovaniu môže dokonale prispieť, pretože predstavuje pre človeka bezpečný priestor, umožňuje mu odskúšať si nový typ správania nanečisto. Kniha Psychohygiena hrou sa takto vymyká z rámca typických akademických učebníc. Možno do nej vpisovať, maľovať, robiť si poznámky, sám si vyhodnotiť výsledok. Je v pravom zmysle hravá (nemá to len vo svojom názve) a zároveň čítavá, provokujúca, inšpiratívna, plná úloh a otázok. Jednotlivé kapitoly ponúkajú okrem vysvetľujúcej teórie aj priestor pre konkrétne intervencie zamerané na rozvoj a poznanie osobnosti v intenciách čínskeho príslovia: Povedz mi to a ja zabudnem, ukáž mi to, možno si spomeniem, zapoj ma a ja to pochopím. V rámčekoch na zamyslenie, teda cez príbehy z reálneho života alebo z výsledkov výskumu správania človeka, autorka nazerá do sveta ľudí, v ktorých má predovšetkým hodnotu to, čo je neviditeľné, čo je málo hmatateľné a pre mnohých niekedy aj ťažšie dosiahnuteľné. - je to ľudský vzťah, priateľstvo, schopnosť obetovať sa pre druhých, krása ducha i srdca.
