„Chcem sa pozrieť na tvoje tetovanie. “ „Teraz?“ „A prečo nie? Už som ho dlho nevidela. Neboj, nebudem ťa obťažovať,“ zdvihnem dva prsty do vzduchu na znak sľubu. Opäť sa zasmeje a s povzdychom si cez hlavu pretiahne tričko. Pri pohľade na jeho hruď, stále vypracovanú a pokrytú tmavými čiarami, obdivne zadržím dych a len na neho nemo civiem. Musím uznať, že je neskutočne príťažlivý. Dokonca viac, ako keď sme tvorili pár. Už vtedy ma jeho telo privádzalo do vytrženia, no i po rokoch ma pohľad na neho vzruší. Je to ako zakázané ovocie - len si odtrhnúť. Natiahnem ruku a končekmi prstov sa dotknem čiernej linky, ktorá mu križuje hruď. Pomaly, precízne postupujem po jej línii, očami aj prstami sledujem, ako sa čiary dômyselne pretínajú a tvoria obraz konárov - tmavých, temných konárov, spájajúcich a prepletajúcich sa na jeho hrudníku a chrbte. Nikdy som nevidela krajšie dielo na ľudskom tele. Tie konáre ma priťahujú, ako keby ma nejako hypnotizovali. Z tranzu ma preberie až jeho hlas. „Spokojná?“ opýta sa priškrtene. Prekvapene zdvihnem hlavu a stretnem sa s pohľadom jeho zelených očí. Ani som si neuvedomila, že sa nakláňam takmer úplne k nemu. Odkašlem si a opatrne odstúpim. „Ja… prepáč…,“ kokcem nesúvisle. „Ty si… teda, tvoje tetovanie je… krásne,“ dokončím a trápne sa zasmejem. Na líca mi neúprosne stúpa rumenec, ktorý nijako neviem zakryť. Sklopím oči a cítim sa nanajvýš hlúpo.