Pedagogická antropológia tematizuje vzťahovú oblasť medzi pedagogikou a antropológiou v určitom kultúrno-historickom kontexte. Jej cieľom je previesť to, čo sa v pedagogike implicitne predpokladá do explicitnej podoby - poukázať na jej antropologické východisko, jej antropologické koreláty a to aj z toho dôvodu, aby sa dali identifikovať jej prípadné zlyhania, prípadne body zlomu, v ktorých stráca svoj humánny rozmer - je jedno, či už v dôsledku toho, že si bude klásť ciele, ktoré sa s ideou humanity a ľudskej dôstojnosti dostanú do rozporu alebo v dôsledku toho, že stratí svoju antropologickú dimenziu (napríklad tým, že sa zredukuje len na svoj inštrumentálny rozmer). Záujem o poznanie subjektu výchovy (žiaka) sa implicitne, ale i explicitne spája nielen s výchovno-vzdelávacím záujmom školy a pedagóga, s potrebou zachovania a reprodukcie ľudskej spoločnosti a kultúry, ale aj s mocenským záujmom artikulovaným v príslušnej spoločenskej objednávke. Predkladaný text sa pokúša niektoré z naznačených súvislostí bližšie osvetliť.