Olíviin život sa krásne naplnil. Okrem milovanej hudby sa súčasťou jej dní stala Sofia, stará pani, ktorú si nesmierne obľúbila, a Oliver. Vhupol do jej života nečakane. a rovnako nečakane ju jeho prítomnosť hreje a teší. Srdce má plné lásky. Vďaka týmto dvom ľudom sa jej ľahšie znášajú problémy doma, ktoré nemajú konca. Ale v živote je máločo jednoduché. Strata a bolesť si k nám zakaždým nájdu cestu. Neobídu ani Olíviu. Ako si s tým všetkým poradí? Našťastie život nielen berie, ale aj dáva, a tak Olívia stretáva na svojej ceste nových ľudí, ktorí liečia jej ubolenú dušu a vrátia jej na tvár úsmev. A teraz vám niečo prezradím. Keď som dopísala Olíviu, zostalo mi za ňou smutno. Obľúbila som si ju a niečím mi bola veľmi blízka. Rozprávala som sa o svojich pocitoch s manželom a on mi okamžite, bez zaváhania povedal, že sa s ňou predsa nemusím rozlúčiť, môžem písať ďalej. A mal pravdu. Pekné čítanie, moji milí. Dúfam, že pokračovanie Olíviinho života vás poteší. Mňa písanie tešilo, a veľmi. Ukážka z textu „Vnímam ju ako svoju rodinu. Viem, možno to znie zvláštne, ale fakt je, že skutočnú rodinu si nevyberáme. Tú druhú si môžeme. No a ja som si vybrala Sofiu. “ „A ona teba,“ usmeje sa Miška. „Niekedy myslím na to, že zomrie,“ prizná tíško Olívia, keď nasadnú do auta. „A strašne to nechcem. “ „Na také veci nemôžeš myslieť!“ zvolá Miška precítene. „Len si tým ubližuješ. “ „Viem, ale. je stará. “ „No a? Môže žiť ďalších desať rokov. Aj viac. “ „Chcela by som to,“ prikývne Olívia a odtláča od seba zvláštny smútok. Pozrie na priateľku. „Si si istá, že ideme domov?“ „Som. Si unavená. “ „Ale. možno si chcela ísť na trhy alebo sa potúlať po meste. “ „Na trhoch som bola, keď si mala skúšku,“ uškrnie sa Miška. „A v kabelke mám zabalené lokše pre teba aj pre Sofiu. Stačí uvariť víno. “ „Vravela som to!“ zajasá Olívia, keď naštartuje a zapne kúrenie, v aute je zima ako na Sibíri. „Si tá najlepšia kamoška na svete!“.