"Začínal som ako literárny historik, ale od začiatku šesťdesiatych rokov ma strhlo písanie o súčasnej literatúre, najmä o poézii. Po vojenskej okupácii Československa, proti ktorej som spolu s inými príslušníkmi slovenskej inteligencie verejne protestoval a v tomto proteste aj zotrval, stratil som podstatnú časť svojich ľudských práv, napríklad aj právo pokračovať vo svojej práci. Začal som sa teda venovať otázkam zrodu našej novodobej kultúry. Túto prácu som chápal aj ako formu protestu. Písal som si štúdie z dejín našej národnej kultúry bez autocenzúry, takže nemusím na nich nič meniť," hovorí v jednom z rozhovorov z tejto knihy literárny vedec prof. Milan Hamada (*1933).