Nebyť výkonu rozsudku smrti na nádvorí bratislavského Justičného paláca v skoré ráno 18. apríla 1947, táto kniha by možno vôbec nevznikla. Poprava bývalého prezidenta Slovenského štátu ukončila jeho fyzickú existenciu, no súčasne bola impulzom zrodu posmrtného, „druhého“ života. Publikácia nechce byť ďalším z radu životopisov Jozefa Tisa, aspoň nie v štandardnom chápaní. Je predovšetkým históriou predstáv, ktoré sa o ňom vytvorili za uplynulé storočie v rôznych spoločenských podmienkach a režimoch. Tie viedli k sformovaniu mýtov a ich ritualizovanie k vymodelovaniu do dnešných dní pretrvávajúceho Tisovho svetsko-sakrálneho kultu. Rozprávanie historika Antona Hruboňa tak nevyhnutne prekračuje Rubikon prachom zapadnutých dejín a stáva sa aj výpoveďou o súčasnej slovenskej spoločnosti, jej kultúrnych mantrách, konfliktoch a (ne)schopnosti narúšať vlastné archimedovské kruhy.