Smrteľníci nás považujú za príšery, lebo sme mocné a vieme lietať. Volajú nás tak, pretože sa nás boja. Medúza – obeť alebo skazonosná príšera? Medúza odmalička vyrastá v jaskyni na brehu mora so svojimi hrôzostrašnými sestrami Gorgonami, ktoré sa o ňu dojemne starajú. Na rozdiel od nich je totiž Medúza smrteľná, zraniteľná a krásna. Svojím pôvabom očarí vládcu mora Poseidóna, ktorý ju vystriehne v chráme bohyne Atény a tam sa jej zmocní. Pobúrená Aténa túži po pomste, ale Poseidón je príliš mocný súper, a tak si vyleje zlosť na nevinnej Medúze. Premení ju na obludu podobnú sestrám – zrazu má rozškľabenú tvár, ploský nos, tesáky, zvieracie uši, kovové krídla a namiesto vlasov veniec jedovatých zmijí. Jej najväčším prekliatím však je, že pri pohľade na ňu každý živý tvor skamenie. Z ohľaduplnosti k sestrám a k všetkému živému si Medúza zahalí tvár a utiahne sa do sveta tmy, samoty a utrpenia. Jej príbeh sa však ešte zďaleka nekončí – jedného dňa sa pri jaskyni objaví hrdina Perseus, poverený úlohou priniesť hlavu Gorgony. V tomto románe Haynesová mení tradičné chápanie Medúzy ako príšery, ktorá pohľadom mení smrteľníkov na kameň, a Persea ako hrdinu, ktorý zbavil svet nebezpečnej obludy. Vnáša empatiu a súcit do jedného z mnohých príbehov v histórii, kde mocný a vplyvný muž ublíži žene, ale za jeho útok obvinia, pranierujú a potrestajú jeho obeť. Haynesová oživuje a rekonštruuje mýtický príbeh a inšpiruje k zamysleniu nad hodnotami spoločnosti a postavením žien v nej.