Anton Uherík (1930) je vedec, spisovateľ, publicista a výtvarník – maliar. Vyštudoval psychológiu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v roku 1954. Od tohto roku až do odchodu do dôchodku pracoval v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied. Tam v roku 1970 založil a viedol prvé a jediné psychofyziologické pracovisko u nás. Bolo zamerané na skúmanie vzťahov medzi mozgom a ľudskou psychikou. Zo svojho vlastného výskumu publikoval viac ako 200 pôvodných vedeckých štúdií a 14 knižných monografií. Za jednu z nich, na ktorej pracoval 14 rokov a nesie názov Psychofyziologické vlastnosti človeka, mu bola udelená najvyššia vedecká hodnosť – doktor vied (DrSc). Svoje vedecké štúdie publikoval hlavne vo vedeckom časopise Studia psychologica v anglickom jazyku, čím sa stali známymi aj v zahraničí. Vďaka tomu pracoval jeden rok ako hosťujúci profesor na univerzite Waterloo v Kanade. Spolupracoval a sporadicky navštevoval renomované psychofyziologické pracoviská vo svete. Napríklad v Paríži, Bonne, Berlíne, Hamburgu, Londýne, Toronte a New Yorku. Nechýbali medzi nimi ani významné pracoviská v Sofii, Budapešti, Varšave, Moskve a Petrohrade. Aktívne sa zúčastňoval na mnohých zahraničných konferenciách a kongresoch. Bol a je aj v súčasnosti aktívny v oblasti umelecko-literárnej a vedecko-popularizačnej. Je držiteľom mnohých ocenení. Za jeho dlhoročnú vedeckú prácu je to Medaila Slovenskej akadémie vied a Plaketa Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách.