Sú tu trapasy skutočné, čo sa niekomu stali. Mojim blízkym, priateľom, i celkom cudzím ľuďom. Niekto mi ich povedal a tešil sa, že sa nestali práve jemu. Zaspomínajme si, kde a kedy sa i nám nejaký pekný stal, len taký maličký a kedy taký poriadne veľký, ako ten, čo dievčati uprostred tanca spadli. Pekný bol i ten, keď svadobná hostina bola v plnom prúde, a ženích v poslednej chvíli, keď nevesta bola vystrojená nasadnúť do svadobného koča, zmizol, a zmizol navždy, bez ohľadu na všetky koláče, pečené prasa, husi, kačice a vyhrávajúcu muziku. Nič tak strašné sa nestalo, len trochu vzruchu. A takých a podobných trapasov je tu cez päťdesiat. Všetci sme len ľudia, každému sa nejaký ten trapas stal, tak sa trochu zasmejme, so smiechom sa žije lepšie a zdravšie. Nech sme teda všetci zdraví. Moji milí čitatelia, veľa zdravia a pohodu pri čítaní.