Na ceste ku krídlam ju opustia jej rodičia, starenka Anči a starček Janči, a neskôr i jej muž, a zo sklenenej guľôčky k nim vyskočia tri deti a neskôr i vnúčatá. Rozprávanie je plné pre autora typickej poetiky a metafor, vďaka ktorým má silu i hĺbku. Celý príbeh je vlastne darom syna, Daniela, svojej mame, Alžbetke, k narodeninám. Preto je kniha veľmi osobná a zároveň univerzálna, tak ako to hlavné o čom príbeh je. Ten hovorí o túžbe a bolesti z nemožnosti jej naplnenia, o veľkom Modre nad nami i v nás, o bolesti a smútku zo straty, o radosti z blízkych, o trpezlivosti a o jedinečnosti každého z nás a samozrejme o láske.