Táto kniha je svedectvom, že každý človek má svoj príbeh, ktorý môže iných obohatiť. Že každý život, aj ten navonok obyčajný, skrýva množstvo netušených tajomstiev. Jazyk príbehov je jednoduchý, no práve tou jednoduchosťou umožňuje nahliadnuť do dávno minulých dôb i do súčasnosti, videnej skrze skúsené oko pozorovateľa. Rovnako jednoduchý a prostý, ako je aj život autora. Všetko, čo je v tejto knihe, je prežité a precítené. A reálne. Hlboko a pravdivo… „Za všetku starostlivosť a lásku som nikdy mamičke nepovedal, ako ju mám rád. Vtedy som sa hanbil prejaviť svoje city. Po niekoľkých rokoch pobytu v tábore, bombardovania a hladu ma vyslobodil koniec vojny. Ponáhľal som sa domov a veľmi dobre som vedel, čo poviem mamičke. Už som sa nehanbil za svoje city. Nepovedal som to, pretože mamička zomrela. Je to najväčší dlh môjho života, tiahne sa ním ako čierna niť… Preto radím všetkým, ktorí sa hanbia povedať svojej mame, ako ju veľmi ľúbia, aby s tým neotáľali!“.