Píše sa rok 1893. Cora Seabornová ovdovela a cíti viac úľavu než smútok. Z nešťastného vzťahu ju vyslobodila manželova smrť a umožnila jej uniknúť z Londýna, kde ju mal každý zatriedenú ako paničku z vyššej spoločnosti. Cora vezme svojho čudáckeho syna aj platenú spoločníčku a odchádza na vidiek. V rázovitom kraji Essex, kde ľudia stále veria rovnako mágii ako kázňam v kostole, počúva chýry o záhadnej oblude – obrovskom hadovi, ktorý vraj trestá ľudí za hriechy. Cora zbystrí pozornosť – zdá sa, že tu niekde prežil prehistorický druh plaza! Vydá sa po jeho stopách a stretne reverenda Williama Ransoma. Duchovný je presvedčený, že viera lieči hystériu aj povery, Cora oponuje, že odpovede na všetko dáva veda. Mali by byť nezmieriteľní protivníci, ale niečo ich k sebe ťahá. Náhla príťažlivosť mení ich názory a život obracia nečakaným smerom. Had z Essexu sa odohráva v dobe krásnych aj hrozivých zmien. Román hovorí o tom, že napriek našim nedorozumeniam máme vždy základné veci spoločné. Oslavuje lásku vo všetkých jej podobách, vyzdvihuje priateľstvo a opisuje výbušnú zmes, ktorá z týchto dvoch prvkov vzniká.