Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz. ?Možno je to náhle zdanie poriadku?v čiastočkách rozptýlených meandrujúcich?a pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,?v sérii snímok dychu ustrnutého v ľade. Alebo je to niečo ako šok, strach a radosť zo strmého zastavenia, keď sa zotrvačnosťou?z vecí a dejov zrazu odlepia významy a všetko tak možno vidieť celkom odznova, holotropný zážitok. Niečo z toho, alebo možno ešte niečo celkom iné v tom je, že poézia Kataríny Kucbelovej priťahuje. Obsedantne. Od samého začiatku.