Vypočujte si príbehy, ktoré autor po odchode na chorvátsky ostrov Brač ako lekár zažíval na vlastnej koži. Nahliadnite do starého sveta a jeho špecifických pravidiel, z ktorých viaceré prežívajú v myslení ľudí aj dnes. Z generácie na generáciu sa totiž najľahšie prenášajú predsudky alebo stereotypné myslenie. Keď však spoznáme, z čoho plynú, dokážeme nad nimi získať kontrolu. Láska mladého statkára Nika a sedliackej dcéry Katice vám odkryje obraz svojej doby – nie so všetkým, čo je na ňom, musíme súhlasiť, ale je fajn ho poznať a vyznať sa v ňom, vďaka čomu sa dokážeme lepšie zorientovať aj v dnešku. Alžbeta Vrzgula Kompletnú neskrátenú verziu knihy veľmi presvedčivo číta Milo Kráľ. Narodil sa v Žiari nad Hronom, vyrastal na Ihráči. Pochádza z učiteľskej rodiny, dvakrát absolvoval VŠMU – herectvo a filmovú réžiu. Pracoval v divadlách v Martine, Nitre a v Žiline. Poznáte ho aj z televíznych seriálov Búrlivé víno, Dr. Ludsky, Vdova, Kolonáda, Nový život či Nemocnica a venuje sa i hudbe a filmu. Niečo o autorovi Martin KUKUČÍN, vlastným menom Matej Bencúr, sa narodil 17. mája 1860 v Jasenovej v rodine slobodných sedliakov, tzv. šoltýsov. Študoval na gymnáziu v Revúcej, v Martine a v Banskej Bystrici. V r. 1885 – 1893 študoval na Lekárskej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Počas vysokoškolského štúdia pokračoval v literárnej tvorbe, prekladal a aktívne sa zapájal do činností slovenských vysokoškolákov v Prahe združených v spolku Detvan. Po skončení štúdia sa neúspešne pokúšal o prax vo vlasti, a tak prijal ponuku chorvátskej rodiny Didolićovcov a stal sa obecným lekárom v mestečku Selca na ostrove Brač. Pôsobil tu v r. 1894 – 1907, keď sa v dôsledku spoločensko-klanových sporov i so svojou mladou manželkou Pericou Didolićovou, vysťahoval do Južnej Ameriky. Po vzniku Československej republiky pomýšľa na návrat do vlasti. V Martine, kde sa usídlil, začína písať a študovať archívne materiály k historickej rapsódii o kultúrnych a politických aktivitách mladej romantickej generácie. V r. 1923 – 1925 striedavo žije v chorvátskych mestách a v Martine. V novembri 1925 sa vracia do Chile, aby usporiadal majetkové záležitosti. Po návrate na jar 1926 sa s manželkou, trpiacou duševnou chorobou, usádza v chorvátskom kúpeľnom mestečku Lipik. Tu v apríli 1928 ochorel na zápal pľúc, na ktorý 21. mája umrel. Dočasne bol pochovaný v rodinnej hrobke Didolićovcov, odkiaľ jeho telesné pozostatky previezli na Národný cintorín v Martine.