Pastieri si navzájom hovoria: Pozrime sa, čo sa stalo. Grécky text tu doslova hovorí: Pozrime sa na to Slovo, ktoré sa tam stalo. Áno, toto je tá novosť onej nocí: na Slovo sa dá pozerať. Stalo sa totiž telom. Boh je už raz takýto. Anjel pastierom povedal: A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach (Lk 2,12; porov. 16). Božie znamenie - znamenie, ktoré dostali pastieri i my, nie je akýmsi vzrušujúcim divom. Znamením Boha je jeho pokora. Znamením Boha je, že sa stáva maličkým; stáva sa dieťaťom; dovoľuje, aby sme sa ho dotýkali a prosí o našu lásku. Ako veľmi si my ľudia žiadame iné znamenie; znamenie veľkolepé, znamenie o nezlomnej Božej moci a jeho veľkosti. No jeho znamenie nás pozýva k viere a láske, a tak nám dáva nádej: Boh je už raz takýto. Vždy sa nás hlboko dotkne tá skutočnosť, že Boh sa stáva dieťaťom, aby sme ho my mohli milovať, aby sme sa ho odvážili milovať, pričom sa on dôverne ako dieťa odovzdáva do našich rúk. Akoby takmer vravel: Viem, že jas mojej slávy ťa ľaká; že tvárou v tvár mojej veľkosti sa snažíš opierať a chytať samého seba. A preto teda, prichádzam k tebe ako dieťa, aby si ma tak mohol vziať a láskať.