Jim Harrison (1937 2016) vystihol svoj vzťah k poézii slovami: Napísal som pomerne dosť románov a poviedok, no niekedy mi pripadajú ako niečo navyše, robustné mäso na skutočných kostiach môjho života. Zbierka Splývanie unaveného plavca (Dead Man´s Float), výberom z ktorej je táto kniha, vyšla len niekoľko mesiacov pred jeho smrťou. Neobchádza v nej ťažké údery, ktoré mu uštedril osud. Vyjadruje sa bez zábran. Hovorí o veciach, o ktorých uvažujeme aj my, no zväčša si tieto myšlienky nechávame pre seba. Okrem svojich zvyčajných tém v poslednej zbierke zmieňuje neúprosnú fyzickú bolesť a znechutenie z vlastnej bezmocnosti. Jeho poézia tým však nadobúda ešte väčšiu hĺbku. Harrison, ako životom unavený plavec, zároveň splýva s prírodou, stáva sa jej neoddeliteľnou súčasťou.